Najväčšia sranda na tom je to, že keď sa z tej praxe vráti na školu, už sa jej to bude počítať, ako keby nastúpila na druhú školu, čiže si za ňu bude musieť zaplatiť cca. 20000 SK na rok. To aspoň vyplýva z posledného vyhlásenia vedenia školy. A pritom chce len pokračovať v štúdiu, ktoré začala.
Zástupcovia štátu si tento krok obhajujú tým, ze študenti získajú potrebnú prax, ktorú vraj musia ako neskusený teoretici absolvovať. Pritom pre všetky nelekárske odbory zdravotníctva platí, že viac ako polovicu štúdia tvorí prax. Taký študent nemá šancu dokončiť školu, ak nemá odpraxovaných určitý počet hodín a určitý počet rôznych výkonov (v tomto prípade napr. 40 odvedených pôrodov).
Takže zo strany štátu sa jedna o obyčajné zavádzanie verejnosti a neschoponosť prijať svoje rozhodnutie za chybné.
Naštastie, priateľka sa nenechá šikanovať od štátu, ktorý mení pravidla hry pred koncom. Prejde radšej na iný odbor, povedzme marketingovú komunikáciu, ktorý jej dá lepšie uplatnenie do života a začne radšej odznova. Čo na tom, ze potlačí svoj potencial (pôrodná asistencia je náročnosťou takmer identická s lekárstvom). Aj keď si bude musieť štúdium hradiť, táto investicía sa jej viac vyplatí.
Ako sa rozhodla moja priateľka, viete. A ako sa rozhodli jej spolužiačky? Z pôvodného počtu 22 študentiek chcú ísť robiť do zdravotníctva tri. A z toho jedna plánuje odísť do zahraničia. Strašne číslo, ja viem. Ale povedzme si. Chceli by ste pracovať v systéme, kde robíte jednu z najzodpovednejších prác za skoro minimálnu mzdu a namiesto toho, aby sa Vám to systém snažil uľahčiť, Vám hádže polená pod nohy? Ja nie.